Hrôzostrašný prípad slovenského kanibala

2010
slovenský kanibal

V roku 2011 otriasla nie len slovenskou, ale aj švajčiarskou spoločnosťou hrozná udalosť. Martin Čurko, brat známeho slovenského muzikanta, sa dopustil príšerného činu, aký nemal v tom čase a nemá doposiaľ na území Slovenska obdoby. Tento nekrofil, sadista a psychopat, čo vyplýva zo psychologického posudku, vypracovaného až po jeho smrti v policajnej prestrelke, sa dopustil minimálne dvoch úkladných vrážd. Čo je na celom incidente tak hrôzostrašné je, že svoje obete pojedal. Osudnú chybu spravil, keď sa pokúsil nalákať do diablovho osídla psychicky labilného Švajčiara.

Ako sa to celé začalo?

Nebyť nedostatku vôle Švajčiara Markusa Dubacha, Martin Čurko by možno vraždil ešte aj dnes. O tomto mužovi a jeho činoch nebolo až do roku 2011 nič známe, pritom, ako sa neskôr ukázalo, mal na rováši už minimálne dve nekrofilne motivované vraždy. Aj napriek doznaniu, ktoré v roku 2011 Švajčiar učinil, bolo komplikované vraha a kanibala v jednom dopadnúť, pretože používal dômyselný šifrovací systém na kontaktovanie svojich budúcich obetí. Rovnaký spôsob, akým predtým na smrť vylákal dve slovenské ženy, použil Čurko aj na svoju najnovšiu obeť. Bol ňou psychicky labilný Švajčiar Markus Dubach. Ten sa z dôvodu častých suicidálnych sklonov rozhodol vyhľadať “odbornú” pomoc vo forme vraha, ktorý by nazbieral viac odvahy než Dubach a ukončil jeho trápenie. Vykúpením sa mal stať člen streleckého klubu a podľa vlastných slov vášnivý kanibal Martin Čurko z obce Sokoľ pri Košiciach.

Odhryzni si z môjho zadku

Z reprodukcie konverzácie, ktorá prebehla medzi Čurkom a Dubachom, vieme, že sa ho Čurko snažil presvedčiť o svojich sadistických kulinárskych schopnostiach skrz fotky odrezaného ženského chodidla a prsníka. Až dovtedy bol Švajčiar svojím spasiteľom očarený. Zo záznamov vyplýva, že to bol práve on, kto sa po celý čas pokúšal celý proces vraždy urýchliť a dobiedzal, že ak ho Čurko nezje, ponúkne sa inému kanibalovi. Aby Čurka popchol k činu, zveril sa mu, že aktívne športuje, má zhruba 80 kíl, je dobre stavaný a tým pádom mu ako obživa vydrží na niekoľko týždňov. Ako dôkaz poslal fotku svojich nôh a zadku. Čurko, zrejme už posmelený Švajčiarovým prístupom, ho na oplátku informoval o všetkom, čo z jeho tela zje. Najviac si robil chúťky na svalovinu z rúk, nôh, chrbta a zadku, no nezatajil ani to, že by rád ochutnal jeho penis a semenníky. Vysvetlil mu, že potom, čo ho v lese neďaleko Kysaku o 9. hodine rannej bodne do srdca, odreže mu mäso, ktoré následne v batohu odnesie domov, a telo na mieste zahrabe.

Pasca a policajná prestrelka

Ako sa ukázalo, kľúčovým faktorom, ktorý sa stal Čurkovi osudným, bolo odposlanie usvedčujúcich fotografií ostatkov ľudského tela. To Švajčiara tak vydesilo, že okamžite kontaktoval švajčiarsku políciu. Tá sa spojila so slovenskou, od plánovaného stretnutia však nezišlo. Namiesto plánovanej obete sa však na miesto dostavil policajt v prestrojení. Krytý bol ozbrojeným komandom a ostreľovačom. Čurko, inak úplne bežný chlap s batohom na pleciach, po slovách “Stoj, polícia!” prikľakol, vytiahol spoza opasku zbraň a začal strieľať. Sám sa dočkal viacerých zranení, ktorým neskôr v nemocnici podľahol. Zraniť sa mu podarilo aj jedného policajta, tomu však liečba zachránila život. Dopadnutie sériového vraha a kanibala viedlo políciu k odhaleniu lesného hrobu, v ktorom sa našli ostatky dvoch pohrešovaných slovenských žien. Jednej chýbalo chodilo a prsník. Môžeme len dúfať, že to boli jediné obete Martina Čurka, kanibala z Kysaku. 

Zdroj: redakcia

Napíš komentár