Nemcom sa nepodarilo uspieť v 1. svetovej vojne a rovnako mizerné vyhliadky sa pred nimi črtali aj koncom roku 1944, krátko pred rozhodujúcou bitkou v Ardenách. Vodcovia nacistickej Tretej ríše sa však odmietali vzdať bez boja. Zosnovali tajnú operáciu Werwolf (Vlkolak). Jej členmi boli predovšetkým deti a mládež. Veď kto by zo sabotáže, bombových útokov, vraždenia a podpaľačstva vinil deti? Zo strany Nemecka to bol chytrý ťah, ale napriek tomu skončil nezdarom.
Werwolf ako odpoveď na podlamujúcu sa obranu štátu
Na jeseň v roku 1944 nikto nepochyboval, že nacistická Tretia ríša padne. Hrdí Nemci prišli o svoje územia vo Francúzsku a stratili aj Rím. Riga, Belehrad a oblasť Sedmohradska boli obsadené Sovietmi. Vojaci ZSSR sa dostali až do Poľska. To bola pre nemeckých pohlavárov posledná kvapka, ktorá ich primäla k stretnutiu v nemeckom meste Hohenlychen. Pravicami si potriasli Himmler, vedúci hitlerovej mládeže Axmann, šéf RSHA Kaltenbrunner, Otto Skorzeny a v neposlednom rade Hans-Adolf Prutzmann, ktorý zohral v operácii Werwolf kľúčovú úlohu. Na Himmlerov príkaz sa stal zodpovedným za nábor a vyškolenie členov tajnej operácie Werwolf. V prevažnej väčšine sa jednalo o fanatických a zmanipulovaných mladých mužov z rôznych vojenských spolkov. Nacistická vrchnosť sa prostredníctvom nich rozhodla šíriť falošný optimizmus ohľadom budúcnosti Tretej ríše. Mali vyvolávať nepokoje, desiť občanov a pred svetom prezentovať, že Nemecko je stále pri sile.
14-roční zabijaci
Vzápätí po tom, čo ho Himmler vymenoval za splnomocnenca zodpovedného za výcvik nováčikov, Prutzmann inštruoval funkcionárov SS a NSDAP, aby okamžite začali s náborom a výcvikom mladých mužov. Vďaka efektívnemu veleniu sa už o pár mesiacov pod operáciu Werwolf hlásilo viac než 5 000 vojakov. Pri tvorbe názvu sa nacistickí partizáni inšpirovali kultovým románom Hermanna Lönsa – Werwolf. Ten síce nacistické Nemecko nikdy v živote nevidel a s jeho ideológiou by len sotva súhlasil, no aj tak sa jeho dielo stalo v Tretej ríši hitom. V románe totiž rozoberal tému podobnú tej, ktorou si teraz mladí partizáni prechádzali. Tiež túžili ochrániť Nemecko pred vpádmi ukrutných negermánov.
Partizáni rozsievajú strach
Organizácia Werwolf bola členená na sektory, ktoré vznikli spojením 6 až 8 buniek. Každú bunku tvorilo zhruba 6 členov vybavených ručnými granátmi, trhavinou, mínami, streľnými aj bodnými zbraňami. Partizáni podnikali svoje výpady na vlastnú päsť. Jediný veliteľ, na ktorého sa ako celok mohli spoľahnúť, bola kniha Vlkolak – rady pre partizánov. Nedostatočná organizácia zapríčinila, že veľká časť partizánov bola zakrátko bez zbraní a vojenskej výstroje. Zlom nastal v apríli roku 1945, kedy Prutzmann prenechal velenie Borrmanovi a Goebbelsovi. Tí od svojich podriadených vyžadovali dosahovanie reálnejších cieľov. Mali sa vyhrážať vlastnému aj cudziemu obyvateľstvu a v tyle nepriateľa páchať škody v infraštruktúre jeho štátu; blokovať cesty, železnice, klásť nástrahy, infiltrovať sa do štátnych úradov… Jediným ozajstným úspechom, ktorý sa Vlkolakom podaril dosiahnuť, bola asasinácia Dr. Franza Oppenoffa. Po obsadení nemeckého mesta Aachen bol tento muž dosadený do funkcie jeho starostu. Smrť prišla nečakane. Fanatickí stúpenci nacistického Nemecka ho popravili zo vzdialenosti niekoľkých krokov.
Zánik vlkolakov
Organizácia Werwolf nebola nikdy oficiálne rozpustená a jej členovia páchali zverstvá aj po skončení vojny. Procesy so stúpencami tohto hnutia pokračovali až do roku 1948.
Zdroj: comeniussite.wordpress.com
Napíš komentár