Príbeh Petra Kuertena je vskutku znepokojujúci. Dodnes kraľuje trojici najhorších nemeckých sériových vrahov všetkých čias. A zaslúžene, pretože sa dopustil 11 vrážd a 15-krát sa o ne pokúsil. Predtým, než mu gilotína sňala hlavu z pliec, povedal: “Chcem počuť šplechnutie vlastnej krvi.”
Turbulentná mladosť
Peter Kuerten, známy aj ako beštia či upír z Düsseldorfu, sa narodil v roku 1883 v Kolíne nad Rýnom v Nemeckom cisárstve. Spolu so svojimi 12 súrodencami, matkou a otcom alkoholikom žili v jednej miestnosti v bytovom dome. Pred agresívnym otcom nebolo úniku. Deti sa museli neraz prizerať, ako ich alebo matku bije či obťažuje. Obzvlášť Petrove sestry si od otca vytrpeli svoje. Jeho vyčínanie dosiahlo vrchol, keď znásilnil vlastnú manželku pred očami detí. Na Petra to podľa jeho vlastných slov urobilo dojem a vôbec necítil odpor. Už ako 8-ročný sa spriatelil s mužom od vedľa, ktorý ho zasvätil do tajov vlastného zvráteného umenia – vraždenia túlavých psov. Dvojitej vraždy sa dopustil už ako 9-ročný, nikdy za ňu však nebol súdený. Obeťami tejto tragédie sa stali jeho dvaja kamaráti, ktorí sa utopili v Rýne po tom, čo Peter zhodil jedného z nich z plte. Druhý kamarát sa utopil po tom, čo skočil priateľovi na pomoc. Prvý pohlavný styk Petra Kuertena prebehol s jeho sestrou. Prvú vraždu spáchal v roku 1913 v Kolíne. 10-ročné dievča v hostinci, kde sa ubytoval, znásilnil a dobodal nožničkami. Na mieste činu nechal ako insigniu vreckovku s iniciálami P.K. Na tento čin doplatil strýko nebohej dievčiny, Peter Klein. Súd ho na základe insignie uznal vinným z jej vraždy.
…a pokus o normálny život
Po poslednom prepustení z väzenia v roku 1913 sa Kuerten oženil, začal sa elegantne obliekať, prekypoval šarmom, navštevoval kostol a stal sa aktívnym odborárom. Keď sa aj s rodinou presťahovali do Düsseldorfu, nikto nespochybňoval Kuertenovu inteligenciu, vznešený pôvod a vyberané spôsoby. Nikto z jeho nových susedov netušil, že vyčíňanie krvilačného vraha sa ešte len začne.
Vraždy
K vraždeniu sa Kuerten vrátil až v roku 1929. Obete prepadával na odľahlých miestach. Jednej z nich, staršej panej, ktorú oklamal svojím sympatickým výzorom, sa podarilo z jeho pazúrov vyviaznuť živej. Nebola však schopná podať polícii akýkoľvej popis páchateľa. Kuerten tak mohol nerušene pokračovať vo vraždení. Obete príležitostne znásilnil. Jeho vraždiacim nástrojom boli vo väčšine prípadov nožničky. V obetiach sa našli desiatky dier po ich zásahu. Po úniku ďalšej obete policajti pracovali s informáciou, že vrah je pravdepodobne mladý a dokáže dobre utekať. Ako na prvého ukázali na miestneho duševne zaostalého epileptika. Ten sa k zločinom priznal a Kuerten bol opäť mimo hru. Následne zavraždil dve dievčatká. Obyvatelia Düsseldorfu boli v šoku. Domnievali sa totiž, že vrah je za mrežami. Po ďalšom nezdarenom znásilnení sa Kuertenove dni na slobode začali skracovať. Bol identifikovaný a v roku 1931 odsúdený na trest smrti. O život ho pripravila gilotína. Veľmi humánna smrť pre niekoho, kto zavraždil 11 nevinných obetí.
Zdroj: wiki.com
Napíš komentár