Hackerský útok na kataster nehnuteľností ochromil Slovensko: Údaje zašifrované, fungovanie úradov narušené

58

Slovensko zažilo jeden z najväčších kybernetických útokov vo svojej histórii, keď hackeri ochromili kataster nehnuteľností. Údaje o vlastníckych právach a majetkoch boli zašifrované a úradné činnosti miest a obcí výrazne narušené. Tento incident zdôraznil zraniteľnosť štátnych systémov voči moderným kybernetickým hrozbám a spôsobil výrazné komplikácie pre občanov, podnikateľov a verejnú správu. Ako sa to mohlo stať a čo z toho vyplýva pre budúcnosť kybernetickej bezpečnosti na Slovensku?

Kataster pod útokom: Ako sa to stalo?

Hackerský útok, ktorý zasiahol elektronické systémy katastra nehnuteľností, bol nahlásený v nedeľu 5. januára. Útok prišiel zo zahraničia a podľa Úradu geodézie, kartografie a katastra SR boli všetky kľúčové systémy okamžite odstavené. Hackeri použili ransomvér – škodlivý softvér, ktorý šifruje údaje a požaduje výkupné za ich odblokovanie. V tomto prípade útočníci údajne požadovali sedemciferné výkupné v dolároch.

Podľa odborníkov, ako je etický hacker Pavol Lupták, sú údaje nielen zašifrované, ale niektoré boli dokonca zmazané. Kataster, hoci disponuje zálohami, čelí komplikáciám pri ich obnove, čo predlžuje čas potrebný na návrat do normálu. Kybernetický útok okamžite vyvolal krízové stretnutia odborníkov na kybernetickú bezpečnosť, ktorí spoločne so štátom pracujú na obnove systémov.

Dôsledky pre občanov a samosprávu

Narušenie funkčnosti katastra nehnuteľností má široký dopad na každodenný život občanov, podnikateľské prostredie aj fungovanie miest a obcí. Kataster je totiž kľúčový pre mnoho administratívnych úkonov, ako sú:

  • Územné a stavebné konania: Bez prístupu k údajom o vlastníckych právach nie je možné vydávať stavebné povolenia ani realizovať územné plány.
  • Správa majetku: Mnohé mestá a obce nedokážu efektívne spravovať verejný majetok, čo komplikuje plánovanie investícií či prenájmy nehnuteľností.
  • Kúpa a predaj nehnuteľností: Občania aj firmy majú obmedzený prístup k dôležitým informáciám, čo spomaľuje realitný trh.

Podľa Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) sa tento útok výrazne dotkol nielen administratívy, ale aj samotných obyvateľov, ktorí čakajú na vybavenie svojich žiadostí.

Kybernetická bezpečnosť Slovenska: Je čas na zmenu?

Tento incident poukázal na slabiny v zabezpečení štátnych informačných systémov. Hoci predstavitelia, vrátane ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča, ubezpečujú verejnosť, že zálohy údajov sú k dispozícii a nikto nepríde o svoje majetky, faktom zostáva, že samotná prevencia bola podcenená.

V oblasti kybernetickej bezpečnosti platí, že najlepším riešením je prevencia pred útokmi. Štát by mal investovať do:

  1. Modernizácie IT infraštruktúry: Staré a zraniteľné systémy sú ideálnym cieľom pre hackerov.
  2. Vzdelávania personálu: Zamestnanci štátnej správy by mali byť školení na rozpoznanie hrozieb, ako sú phishingové emaily, ktoré často vedú k inštalácii škodlivého softvéru.
  3. Pravidelného testovania systémov: Simulované útoky môžu odhaliť slabiny a pomôcť ich včas opraviť.
  4. Silnejšej spolupráce so súkromným sektorom: Odborníci z komerčnej sféry môžu priniesť cenné know-how a technologické riešenia.

Výkupné alebo záchrana bez ústupkov?

Podobné útoky často vedú k dileme, či zaplatiť výkupné alebo nie. Medzinárodné organizácie, ako je Europol, však jednoznačne odporúčajú neplatiť útočníkom, pretože to podporuje ďalšie útoky. Namiesto toho je dôležité sústrediť sa na obnovu zo záloh a dôkladné vyšetrovanie incidentu.

Slovenské úrady zatiaľ oficiálne nekomunikovali, či budú s hackermi vyjednávať. Situáciu rieši aj Úrad boja proti organizovanej kriminalite, ktorý skúma okolnosti neoprávneného zásahu do počítačových systémov.


Štatistiky kybernetických útokov na Slovensku a vo svete

Podobné incidenty nie sú vo svete výnimočné. Podľa správy spoločnosti IBM Security X-Force sa ransomvérové útoky v posledných rokoch stali jednou z najčastejších foriem kybernetickej kriminality. Viac ako 60 % organizáciízasiahnutých ransomvérom priznalo, že nemali dostatočné zálohy alebo plány na obnovu.

Na Slovensku zaznamenal Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) za posledné dva roky zvýšený počet pokusov o prienik do štátnych systémov, pričom až 70 % útokov smerovalo na verejný sektor.


Ako sa chrániť pred kybernetickými hrozbami?

Ak ste občan, podnikateľ alebo správa majetku, môžete sa chrániť pomocou niekoľkých jednoduchých krokov:

  • Zálohujte dáta pravidelne: Ideálne na externé zariadenia, ktoré nie sú pripojené k internetu.
  • Používajte silné heslá: Kombinujte písmená, číslice a špeciálne znaky.
  • Aktualizujte softvér: Staré verzie programov sú často terčom útokov.
  • Zvýšte pozornosť pri emailoch: Ak email obsahuje podozrivé prílohy alebo linky, neklikajte na ne.

Hackerský útok na kataster nehnuteľností bol budíčkom pre Slovensko, že kybernetická bezpečnosť nemôže byť prehliadaná. Je jasné, že technologická modernizácia a zvyšovanie povedomia o kybernetických hrozbách musí byť prioritou nielen pre štát, ale aj pre súkromný sektor a jednotlivcov.