Pokiaľ si si myslel, že zápasy kohútov sú to najdivnejšie, čo si schopný uniesť, teraz sa podrž. Pre Číňanov je úplne normálne vypustiť do miniatúrnej klietky dvoch cvrčkov a sledovať, ako sa dobijú na smrť. Obnáša to, ako inak, stávkovanie. Je to teda hazard, a Čínania si sú toho dobre vedomí. Preto zápasnických cvrčkov nezoženieš nikdy inde, ako na trhoch s vtákmi a kvetmi. Asi ťa neprekvapí, že by si tam kyticu na MDŽ hľadal dodnes. Hlavným artiklom sú zápasnícke cvrčky, a sú poriadne drahé.
Miluješ všetko malé? Presťahuj sa do S’-tien. Tam na veľkosti nezáleží
Čínske mesto S’-tien sa každoročne mení na epicentrum pološialených Číňanov. A za čím že sa to do mesta S’-tien tak rútia? Rezancová polievka to asi nebude. Nuž, pre väčšinu obyvateľov mesta S’-tien je zber cvrčkov spôsobom, ako si dobre privyrobiť, poprípade z toho zaplatiť účty. Polia v okolí mesta sa zaplnia ľuďmi. Cvrčky sa musia mať na pozore. Najvyššie riziko hrozí veľkým a tučným samcom. Tí sa do zápasnického ringu hodia se vším všudy.
Starodávna čínska tradícia
Zberom celá problematika týchto zápasov nekončí. Mini zápasníkov treba vycvičiť, starať sa o nich a dopriať im relax po dobre odbojovanom súboji. K tomu slúžia rôzne serepetičky, ktoré zoženieš na trhu s “vtákmi a kvetmi”. Na prvý pohľad ťa hneď zaujmú, teda pokiaľ nemáš srdce z ľadu, rozkošné mištičky, klietočky, a maličká zbroj na hmyzích bojovníkov. Šťastie praje pripraveným a Číňania nenechávajú nič na náhodu. Majú k tomu dobrý dôvod, víťazný cvrčok im môže do peňaženky priniesť slušný balík peňazí. Taktiež cena cvrčkov rapídne narastá s tým, koľko víťazstiev majú za sebou a v akej sú kondícii. Keď si ešte stále myslíš, že je to pekná somarina, možno ťa presvedčí nasledujúce číslo. V roku 2011 bol v meste S’-tien predaný cvrčok za 300-tisíc juanov. To je v prepočte skoro 40 000 eur. Na nové auto to postačí. Za jedného krpatého cvrčka? No neber to.
Hrozí cvrčkom vyhynutie?
Lov na cvrčkov je sezónny, no praktikuje sa v takej miere, že cvrčkom v oblasti mesta S’-tien skutočne hrozí vyhynutie. Miestni sa s touto situáciou rozhodli naložiť po svojom. A teraz chvíľka ticha za tých, čo si mysleli, že s lovom prestali. V skutočnosti nespravili vôbec nič. Lov prebieha podľa tradície rovnako, ako tomu bolo pred 100 rokmi. Obyvatelia mesta S’-tien si zrejme vôbec neuvedomujú, že extrémnym lovom hmyzu si pod sebou pília konár.
Zdroj: obrázok Reuters